Denník teen dievčaťa s veľkou fantáziou a zvláštným typom pohľadu na svet.

Květen 2018

Big girls don't cry.

30. května 2018 v 19:47
Je ťažké násť kto vlastne som.
Násť kým chcem byť.
Čo chcem vlastne?
Niekedy si prajem aby som mohla mať vzor.
Niekoho na koho by som pozerala s ústou.
Obyčajne sú to rodičia však?
Pre dievčatá obyčajne mami.
Mám si teda ako vzor zobrať moju matku ktorá každej večer pije?
Mám ju rada.
Ale nie je môj vzor.
Nechcem byť taká.
Tak aká mám sakra byť?!
Vrieskam o pomoc ale neozýva sa hlásku.


hush baby, dry those tears from your face. It doesn't suit the character.



Chem len dlhý, veľmi dlhý spánok.



30/5/2018 ' invisible '

30. května 2018 v 19:30
Streda.
Okay, vzdávam to. Nemyslím si že sa ešte dakedy vyspím.
Dnešok nebol níčím zláštným.Na slovine sme písali samozrejme novú písomku ( ktorú som mimochodom úplne dokašlala , papa vysnívaná stredná ).Poznáte ten pocit keď učiteľ celu dobu hovorí jak otrasná ste a keď dostanete najlepšiu známku z celej triedy začne sa vám total vtierať do riti aká úžasná ste? Celé toto je len blbej vtip.. (Moja láska k nemu je očividná, však ?)
'30.5' je deň kníh mimochodom. A ja som si tento deň vzorne plnila.
A keď vzorne tak vzorne. Učiteľla začne kričať na triedu aby dávali pozor ale nevšimne si žiačku v prvej lavici čiže pred jej nosom , jak celú hodinu číta Wattpad? (a.k.a ja) Pripadám si jak duch.Všímajú si ma len keď urobím niečo špatne.Neviem ako si mám s týmto prístupom zachovať pocit sebaúcty keď prakticky , ja v tej triede neexistujem..

'Fuck it'
Okrem čítania už nevidím zmysel v ničom.


29/5/2018 ' môj homofobný učiteľ '

29. května 2018 v 18:11
Utorok.
Začiatok dňa nebol fakt nič extra.
Zobudila som sa o hodinu skôr pretože ma zmiatol odchod mojej sestry.Keď som si brala tašku mama ma upozornila že nie je 7:40 ale 6:40 čiže moja škola je furt zatvorená a jediná otovrená budova je kostol pri škole ( chodím do kresťanskej , bola najbližšie) a po celej noci strávenej čítaním fan-fikcií by som si nedovolila prejsť práh kostola.A toto sa stalo už druhý krát dámi a páni! JA SA LEN CHCEM PRESPAŤ. *poznámka : do školy som aj tak meškala ( to viete fan-fikcie)
*7:54
šprinty, šprinty,šprinty.
Keď nad tým premýšľam neviem prečo sa tak hnám na miesto kde ma doslova mučia. Na moje (ne)šťastie myslím že aj keby som sa zobudila o 7:59 čas by sa magicky zastavil a ja to na tú ôsmu stihla.
Cestou som videla môjho fav deda na scootru.Usmiala som sa a keď ma konečne po sekudnách zaregistroval tiež sa usmial a zdvihol ruku.Úsmev nám úple stačí ako pozdav.Nepoznám jeho meno,nevim kto to je jedinéčo viem je že na našej ulici trčí už od doby ľadovej a že ho poznám od doby čo som nastúpila na školu a stretávala ho každej deň.Nikdy som dedka nemala ( a vždy len jednu babku ) čiže , áno JA TOHO DEDA MILUJEM.Ak som nikdy svojich nemohla poznať, vynájdem sa sama.
*niečo okolo desiatej na slovine ( autorka ignoruje čas )
No sláva.Toto som potrebovala. Vidieť môjho obľúbeného dedka (tento krát irónia) A.K.A našeho triedneho. Jednu vec vám poviem :Je mi k*rva ( môj slovník nenapravíš , predom sa ospravedlňujem) jedno , či si žebrák alebo kráľovna anglicka! Musíš byť dobrá ľudská bytosť aby som ťa rešpektovala. A mojím triednym opovrhujem. Nie pre to že by nám furt hádzal písomky do ksichtu za každú kravinu ako napr. že nie som prezutá ale za jeho postoj k ľudom.
Ako normal sme zas písali písomku lebo ja si tie známky na konci roka potrebujem zvorať kôli jeho blbej nálade že? Bože, nech použije vložky a mňa s jeho problémami nezaťažuje.
Čo ma ale nasr*lo bolo to že na v strede hodiny keď sme dopísali začal mlieť o strednej. Áno prakticky nás nič neučí a váľa na nás jak je svet nespravodlivý , jak sme blbí , alebo začne hlieť nejaké random príbehy. Klasika. Uznávam za pár mesiacov to už budem ťahať na strednú ale ugh , daj mi oddych!
Jeho príbeh však šiel do toho jak sa na tejto škole nemáme ani ukazovať ( jak keby by som ho potrebovala vidieť aj keď z tohoto pekla vypadnem), a o tom jak o 10 rokov budeme mať deti a dáme ich sem. (rly, taká s*ka nie som ani ja..)
No potom nastalo ticho a on začal. ,,A nie že si tu Nela privedie Jožku a tu Mário nejakého Ďura lebo po vás hodím tehlu, a na druhý deň mi budete ďakovať že som vám tu kravinu vytiahol z hlavy''

ČO TO TEN ZOSUŠENÝ STRUK HRACHU PRÁVE POVEDAL?

first of all : Hovoril to typom '' ak zo seba to decko vyseprdneš, tak po tebe budem hádzať tehly do konca života'' , second of all : Dovoľ? Čo je ti do toho s kým budem spať??
Pre upresnenie: od svojich 11 viem že nesom nejak total ultra mega hetero. Zaraďujem sa medzi bisexuáli ( priťahujú ma muži , no i ženy, áno my k*rva existujeme a nie, nie je to trend ani fáza )
Musíte si uvedomiť jednu vec. Ja som si nevybrala byť bi! Myslíš že by sa mi nepáčilo mať normal život a nemusieť sa štvať s homofóbmi? Oh jak rada, ver mi... Môj učiteľ túto vetu povedal teenegerom ! Haló? Ani nevieme kto sme!Ako sa musia cítiť ľudia ako ja? Čo mu je do toho s kým spím , milujem a podporujem všetkými možnými cestami??Vyčítavejší tón som u neho ešte nepočula.Ako keby to bola moja povinnosť...A ja kr*va som zostala ticho...Odpočítavala som každú sekundu kým sa táto prekliata hodina neskončí

Som viac ako len sexuálna orientácia..

*14:00
Išla som do ZUŠ aj keď som nemusela.Učiteľka tu dnes nie je , povedala že nemusíme prísť ale kto chce bude do triedy behať učiteľ a kontolovať čiži môžme prísť. ZUŠ je jediné miesto kde sa cítim dobre. Kolektív čo som tu vybudovala mi vždy zlepší náladu.Síce tu dnes nik debol ale steny tejto budovy mi vždy dodajú silu. Študujem maľbu a chcela by som s týmto odborom aj na strednú. Včera som zistila že dokážem vykrvácať aj z prstu.
Sekla som sa doň pri krájaní jablka a krv tiekla dobrých 15 minút.Najvtipnejšie je že keď som šla krájať to jablko teraz už menším nožom sekla som sa zas. Čo to je za oceľové jablko?! Najlepšie je že do tohoto prstu som sa sekla už pred 3 rokmi a mám tam jazvu. Poviem vám bála som sa že mi odpadne prst , áno tak hlboká bola. A teraz mám novu do zbierky!
Bude to aspoň vypadať drsne??



Pluto

28. května 2018 v 18:43
''...prečo každú noc sedíš s hlavou v nebi , a pozoruješ ich?''

Ako ma môžu tak fascinovať?Ako by nemohli?
Koľko je na nebi hviezd? Ľudia veria že len to čo vidia je všetko.Veria, že viac nie je. 100?1000?10000??.....nie, vždy tam budú ony.Tie ktoré si nikto nevšimne.Sú v úzadí, nevidno ich, no sú tam.Medzi ne maptrím aj ja.Zabudnutá v úzadí.''Ak sú zabudnuté, má to dôvod'
Nie, nemá.
Veľa krát to dôvod nemá.Veľa krát ľudia spravia niečo bez dôvodu.Odsúdia ich bez toho aby ich poznali.Čo ak sú tieto hviezdy krajšie ako všetky ostatné?Čo ak sa len boja zažiariť?
Môžeš povedať že pluto nie je planéta, no ono tam je.Môžeš povedať že nie je dôležité, no je.Niekto na svete verí že je.Bolo odsúdené za to že bolo príliš malé.Čo ak ja budem pluto v tvojom živote?
Bude vo mňa niekto veriť?


''Bola ako mesiac.Časť z nej bola vždy skrytá. No ak zažiarila celá, bola nádherná.''
Čo ak sú toto tie hviezdy, ktoré ty nevidíš?
Čo ak hviezdy naozaj sú ako ľudia?
Čo ak nikdy nespoznáš ich skutočnú krásu, kôli tvojej zaslepenosti?


Ešte stále ti prídu hvizdy nezaujímavé??
stačí sa len pozrieť a vidieť ich skutočnú krásu



28/5/2018 'never good enough'

28. května 2018 v 14:59
Pondelok.
Týždeň po skvelom výlete ( môžem napísať ak budem mať chuť) som si niečo uvedomila.
Možno som príliš tučná...Áno..Určite.
Moje stehná sú veľké.Moc.Už dlhšie mám problém s úzkosťou,stresom strachom z ľudí..Vekom sa to zlepšuje no zakrýva moju skutočnú povahu.To dievča ktoré je roztodné , nebojácné a drzé. To čo milujem.Je prekryté, uveznené..
Snažila som sa nájsť spôsob ako si dodať sebavedomie.''Ak si chcete zlepšiť sebavedomie jedným z najlepších spôsobom je zlepšiť si postavu.Krásny ľudia nie majú sebavedomie, môžu robiť všetko!''
Áno nad tým som nikdy nepremýšľala.
Ah, a máme tu začiatok story.
Nedokážem rýchlo chudnúť. Už dlho sa snažím no nie. 'Najrýchlejší spôsob chudnutia?' anorexia. 'Čo? nie! To je choré!'
Prestala som nad tým premýšľať.Je to choré... No časom som začala byť zúfalá..
'Skús to. Len pár kilo! Si prasa.'
Vážne som si našla niektoré 'pro ana' stránky. Môj hlas v hlave ma tlačil 'áno! Takto sa ti to podarí! Skús to!'
Skúsila som to. Schudla som 2 kg. No prehnala som to. Pribrala som. Neberte to tak že mi ide o život či čo.
Ale idem do toho. V hlave mám zafixovanéže je to choré no som zúfalá.Prečo? Nenávidím plachtu úzkosti čo zakrýva moje pravé ja. Takže áno. Skúsim to.

such a crazy idea

start

28. května 2018 v 14:34
Čau... vítam ťa . Zvláštne ak toto čítaš. Úprimne tento blog je môj prvý čiže nič extra tu nečakaj. Niečo ako deníček až na to že tento budeš mocť čítať. Pf, irónia uzavretá osôbka ako ja si bude vylievať srdce na internetovú stránku. Každopádne áno , je to tu. Zážitky , dojmy a hľavne môj život. Enjoy it ... ?